Franská ríša
16. 12. 2011
V roku 843 sa rozdelila Franská ríša tzv. Verdunskou zmluvou na 3 časti. Západnú časť –Západofranskú ríšu dostal Karol Lysý (nazývaný aj Holý, pretože bol plešatý). Z názvu Západofranskej ríše vzniklo pomenovanie Francia a neskôr Francúzsko.
Dejiny Francúzska v ranom stredoveku
Vo Francúzsku vládol rod Karolovcov, založený Karolom Veľkým. Ich moc postupne slabla a v 10. storočí vymreli. Novým kráľom sa stal Hugo Kapet – zakladateľ roduKapetovcov. V 12. storočí sa podarilo Kapetovcom krajinu zjednotiť. Z rodu Kapetovcov sa „preslávil“ Filip IV. Pekný (nielen svojou krásou, ale aj chamtivosťou a krutosťou), ktorý vládol na začiatku 14. storočia. Dostal sa do sporu s pápežom Bonifácom VIII. a po jeho smrti si vymohol zvolenie nového pápeža Klementa V. Pápežské sídlo sa prenieslo z Ríma do mesta Avignon – tzv. avignonské zajatie pápežov (1309 – 1376). Filip IV. Pekný sa vďaka neúspešným vojnám zadĺžil a aby získal peniaze, obvinil bohatý a mocný rád templárov z kacírstva. Na základe tohto obvinenia bol rád zrušený, jeho majetok zabavený a členovia rádu mučení a upálení. 18. marca 1314 na Ile-des-Javiaux, ostrovčeku na rieke Seine v centre Paríža bol upálený veľmajster templárskeho rádu Jacques de Molay. Zachovala sa legenda, podľa ktorej pred smrťou uvalil veľmajster kliatbu na Filipa IV. aj pápeža Klementa V. slovami „...do roka pred Božím súdom!“
Obaja skutočne do roka zomreli.
|
||||||||
|
|
Storočná vojna
Spory medzi Francúzskom a Anglickom trvali dlho a vyvrcholili v storočnej vojne, ktorá v skutočnosti trvala 116 rokov (1337 – 1453). Keď si Filip IV. z rodu Valois (vedľajšia vetva Kapetovcov) chcel podmaniť Flandersko - Flámsko (dôležité pre Anglicko, pretože Flandersko-Flámsko bolo hlavným odberateľom anglickej vlny) rozpútal sa medzi Francúzskom a Anglickom dlhý vojnový konflikt.
Spočiatku sa viac darilo Angličanom – zvíťazili v bitke pri Crécy-Kreščaku (1346) a pri Poitiers(1356). Potom sa začalo dariť Francúzom a získali dobyté územia späť. V roku 1415, v bitke priAzincourte však Francúzi opäť podľahli Angličanom. Zdalo sa, že Francúzi vojnu prehrajú, keď sa objavila mladá dievčina, ktorá vošla do dejín. Volala sa Jana z Arcu a priviedla Francúzsko k víťazstvu v storočnej vojne, sama však zaplatila vlastným životom.
Jana z Arcu
Vlastným menom Jeanne d´Arc, bola mladé dedinské dievča bez vzdelania (niektorí historici toto spochybňujú a tvrdia, že v skutočnosti pochádzala zo strednej vrstvy a bola vzdelaná). V 14 rokoch pocítila, že je povolaná oslobodiť Francúzsko spod anglickej nadvlády a presvedčila svojho pána, aby ju zaviedol ku kráľovi Karolovi VII. Prvýkrát sa vyznamenala v boji o Orléans (odtiaľ pomenovanie Panna Orleánska).
Jana prinútila Angličanov opustiť obsadený Orléans, neskôr ju však istý burgundský šľachtic zajal a predal Angličanom. Tí ju nenávideli a vyhlásili, že Jana nie je posol Boží, ako ona sama tvrdila, ale bosorka. Riadila sa totiž hlasmi svojich svätcov a svätíc (dnes by sme jej stav opísali ako halucinácie spôsobené psychickou chorobou). Záležitosti sa ujala cirkev na čele s arcibiskupom z Beauvais. Angličania si želali jej smrť. Proces trval 4 mesiace - od januára do mája 1431. Sudcovia sa Jane vyhrážali mučením, no trpela najmä tým, že nemala prístup na omše. Nakoniec bola Jana vyhlásená za kacírku (kacír – odpadlík od katolíckej viery), mala zaplatiť veľkú pokutu a bola odsúdená na doživotné väzenie. Odmietla sa však podrobiť a priznať svoju vinu, preto ju 30. mája 1431 v meste Rouen upálili na hranici ako bosorku. Janina bojovnosť Karolovi VII. začala prekážať, aj keď ju spočiatku využíval. A to bola hlavná príčina Janinho odsúdenia: aj keď rozsudok vyriekli Angličania, Francúzi neurobili nič, aby tomu zabránili.
O takmer 500 rokov sa však Janino meno očistilo, a to zásluhou samotnej cirkvi. V roku 1909 pápež Pius X. vyhlásil Janu z Arku za blahoslavenú a o jedenásť rokov neskôr (1920) ju Benedikt XV. vyhlásil za svätú.
Jean Froissart
V stredoveku nastal veľký rozkvet dejepisectva, od životopisov svätých až po vojenské kroniky. Všetky tieto diela sa vyznačujú tým, že nerozlišujú minulosť a prítomnosť, skutočnosť a povery. Je proto nemožné pokladať väčšinu týchto diel za presný opis dejín.
Vojenské kroniky boli obľúbené v stredovekej Európe a ich autori si získali mezinárodnú slávu.Jean Froissart (1337-1410) a Jean Wavrin (1400-1471) boli Francúzi, ktorí veľa cestovali, aby zbierali informácie o vojne. Froissartove správy sú plné obdivu k rytierskym hrdinstvám a sú zromantizované – Kronika storočnej vojny. Wavrin venoval svoju ilustrovanú Kroniku Anglickakráľovi Eduardovi IV. Anglickému.
Úlohy:
1. Čo vieš o Filipovi IV. Peknom, z akého rodu pochádzal?
2. Prečo a kto bojoval v storočnej vojne?
3. Kto bola Panna Orleánska?
4. Čím sa preslávil J. Froissart?