Turci na Slovensku
Turecká nadvláda nad časťou dnešného Slovenska trvala dlhých 150 rokov a priniesla obyvateľom vtedajšieho Uhorska množstvo obetí, vykorisťovania a hospodársky úpadok.
Pôvod Turkov
Osmanská ríša vznikla v 13. storočí za vlády sultána Osmana I. Gháziho z kočovných tureckých kmeňov, žijúcich v Byzancii. Syn Osmana I., Orchan, obsadil v roku 1329 celú Byzantskú ríšu a severozápadne pobrežie Malej Ázie. Toto územie sa stalo neskôr Osmanskou ríšou. Vďaka vojenským výpravám sa od 13. storočia stala Osmanská ríša jednou z najbohatších a najvyspelejších krajín sveta. Výpravy mali za cieľ nielen získanie bohatstva a nových území, ale aj šírenie islamu do všetkých kútov sveta.
Bitka pri Moháči
V auguste 1526 sa odohrala moháčska katastrofa – tak môžeme nazvať porážku mladého uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského osmanskou (tureckou) armádou, vedenou sultánom Sülejmanom I. Nádherným. Táto porážka mala vážne následky pre ďalší vývin Uhorska. Po porážke pri Moháči sa Osmanom otvorila cesta do Uhorska. Uhorsko bolo rozdelené v roku 1541 na 3 časti medzi Ferdinanda I. Habsburského, Jána Zápoľského a Osmanskú ríšu (Sülejman I. Nádherný). Boje o moc medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským ešte viac oslabovali Uhorsko. Niektoré územia Uhorska boli 150 rokov (1526-1683) okupované Turkami, mnohé mestá boli vyplienené a obyvateľstvo brané do otroctva alebo zabíjané. Turecká okupácia Uhorska trvala až do roku 1683, kedy bolo turecké vojsko pri Viedni porazené a začalo sa z našich krajín sťahovať.
Ján Zápoľský
Ferdinand I. Habsburský
Sülejman I. Nádherný
Turecké výboje na Slovensku
Protiturecké boje neprebiehali počas 150 ročnej nadvlády sústavne. V období 16. až 17. storočia sa striedali obdobia bojov s obdobiami prímeria, ktoré boli často porušované.
1526 – porážka uhorskej armády (Ľudovít II.) tureckou armádou (Sulejman II.). Ľudovít II. sa utopil v bažinách pri úteku z bojiska. Na uvoľnený trón v Uhorsku si vysoká šľachta zvolila Ferdinanda I. Habsurgského a nižšia šľachta Jána Zápoľského. Ich boj o moc oslabil obranu proti Osmanskej ríši. Ján Zápoľský zložil sultánovi Sulejmanovi II. vazalský sľub, čím vlastne pozval Turkov do Uhorska. Turci to využili a podnikali pustošivé výpravy.
1529 – neúspešné obliehanie Viedne, ktoré však priamo nezasiahlo územie Slovenska.
1530 - Turci napadli a spustošili Ponitrie a Dolné Považie. Turci prenikli pri Hlohovci k Váhu, k Trnave, k Topoľčanom a k Bojniciam. Ďalšie oddiely sa dostali k Leviciam, Vrábľom, Hronskému Beňadiku a k Zlatým Moravciam. Počas výprav sa vyhýbali hradom a opevneným mestám, drancovali vidiek. Do zajatia odvliekli okolo tisíce ľudí a vypálili tisíce poddanských usadlostí.
1541- Turci obsadili celé Podunajsko aj s hlavným mestom Uhorska – Budínom a vytvorilibudínsky pašalík, na čele ktorého stál budínsky paša.
Uhorsko sa rozdelilo na tri časti:
-
Budínsky pašalík (juh a stred Uhorska) ovládli Turci.
-
Sedmohradsko (východ Uhorska) ovládol Ján Zápoľský.
-
Uhorské kráľovstvo (Slovensko a západ Uhorska) ovládol Ferdinand I. Habsburský.
1547- zmluva medzi sultánom a Ferdinandom o rozdelení územia. Turci sa na spravovaných územiach správali kruto, rozdelili pašalík na okresy – sandžaky (spravoval ich beg).
1543 - Turci dobyli Ostrihom.
Od polovice 16. storočia Turci podnikali ďalšie výpravy na Slovensko a obsadili Šahy, Fiľakovo,Modrý kameň, Drieňov a Divín. Z Fiľakova, ktorý sa stal baštou fiľakovského sandžaku, podnikali útoky na banské mestá – lákali ich drahé kovy. Bola vybudovaná obranná línia proti Turkom od Komárna cez Nitru a smerom na Krupinu a banské mestá.
1593-1608 - 15ročná habsburgsko-osmanská vojna.
1604 - začiatok protihabsburských povstaní uhorskej šľachty, ktorá proti Habsburgovcom vstupovala do spojenectva s Turkami.
1663 - nový turecký útok smerom na Nové Zámky, Nitru a Levice.
1664 - cisár Leopold uzavrel mier vo Vasvári - tento mier bol pre Uhrov nevýhodný, lebo Turci dostali Nové Zámky a územie medzi Ipľom a Váhom.
1683 - veľký turecký útok na Viedeň, pod velením veľkovezíra Kara Mustafu. Habsburgovci boli vo veľmi zlej sitácii, ale vďaka rýchlej pomoci z Nemecka (Karol Lotrinský) a Poľska (Ján Sobieski) utrpeli napokon Turci zdrvujúcu porážku.
1684 - oslobodenie Ostrihomu.
1685 - oslobodenie Nových Zámkov, Budína a Jágru.
1687 – veliteľ rakúskej armády Eugen Savojský porazil Turkov pri Belehrade.
1699 – podpísanie mieru v Karlovaci, ktorý znamenal koniec tureckého panstva v Uhorsku.
Obliehanie Nových Zámkov
Turecká správa územia
Turci na obsadenom území zriadili vlastnú správu:
-
Okupované územie Uhorska tvoril pašalík na čele s budínskym pašom a s centrom v Budíne.
-
Pašalík sa delil na okresy - sandžaky na čele s begmi (sídlili na hradoch a pevnostiach). Postupne zriadili Ostrihomský, Novohradský, Sečiansky a Fiľakovský sandžak.
Turci od podmaneného obyvateľstva vymáhali dane a proti obyvateľom, ktorí sa nechceli dobrovoľne podriadiť, podnikali trestné výpravy (vypaľovali obydlia, vraždili a brali obyvateľov do otroctva). Pred tým však posielali mestám a hradom výhražné listy. V tureckých časoch bolo pravidlom, že mestá a hrady za prinesenie výhražného listu od Turkov dali poslovi vyťať desať palíc na dereši. Turci zas tomu, kto by jeho výhražné listy nedoručil, vypálili dom a odvliekli celú rodinu do otroctva.
Najviac trpelo civilné obyvateľstvo, ktoré muselo znášať nielen neustále hrozby vojny, ale aj vojnové zdaňovanie, nezriedka oboma stranami – Turkami aj Habsburgovcami.
Každý poddaný platil sultánovi daň z hlavy, ba aj daň z krvi – vyberala sa od obce vtedy, keď v jej chotári našli zabitého Turka. Rozšíril sa aj zvyk, že poddaní museli Turkom chovať a ošetrovať kone. Keď zverený kôň ušiel alebo zahynul, musela náhradu zaplatiť obec. Poddaných Turci využívali aj na vojenské účely. Museli im dodávať a dovážať stavebný materiál na opravu hradov a pevností, zabezpečovať presuny vojenských útvarov. Mnohí mladí slovenskí chlapci skončili akojaničiari.
Janičiari
Janičiari ako profesionálne vojsko tvorili jadro osmanskej armády od 14. storočia. Janičiari sa pôvodne regrútovali z kresťanského obyvateľstva. Odvlečení kresťanskí chlapci boli podrobení vojenskému výcviku, prestupu na islam a vzdelaniu v rôznych oblastiach, o ktorých sa predpokladalo, že sa budú dať využiť pri službe sultánovi. Janičiari požívali mnoho východ a privilégií. Platilo pravidlo, podľa ktorého syn janičiara nesmel byť janičiarom. Zbraňami janičiarov boli šable, luky, kyjaky a neskôr strelné zbrane. Na čele jednotiek stál najvyšší aga (veliteľ). V našich krajinách sa janičiari nazývali aj „poturčenci“ a tvrdilo sa, že boli krutejší než samotní Turci. Janičiari boli zrušení v roku 1826.
Janičiar v uniforme
Najvyšší aga (veliteľ)
Bojovníci proti Turkom
Na ochranu pred Turkami sa stavali nové opevnenia a prebudovali sa hranice. V pohraničných opevneniach, na hradoch a v mestách boli stále posádky vojakov. Ľud si staval strážne veže –vartovky, z ktorých vysielali signály na upozornenie pred blížiacim sa nebezpečenstvom (dymové alebo ohňové). Poddaní si svoje životy zachraňovali útekom do severných oblastí Uhorska, kde bola hrozba menšia.
Medzi najvýznamnejších protitureckých bojovníkov z radov šľachty patril Mikuláš Pálfi (1552-1600). Bol najvýznamnejším veliteľom v 15-ročnej vojne proti Turecku. Turkov porazil v 26 bitkách, za čo získal grófsky titul. Bohato sa oženil s Máriou Fuggerovou a získal hrad a panstvo Červený Kameň a Bratislavu.
Mikuláš Pálfi
Zopakujte si:
1. Ako dlho okupovali Turci Slovensko?
2. Opíš dôležité roky a boje s Turkami.
3. Kto boli janičiari?
4. Ako Turci spravovali územie Slovenska?
Použitá literatúra:
1. Dvořák, P. a Mrva, I.: Sovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997
2. Skladaný, M. a kol.: Dejepis pre 6. Ročník ZŠ, SPN, Bratislava 1989
3. Dangl,V.: Bitky a bojiská, Bratislava 1984